Matt Foxiss

29. října 2011 v 12:26 | Miselle |  Rozhovory z roku 2011
Medzi snom a realitou. Asi túto dimenziu okupujú moje diela, ktoré sa postupným okresávaním žánrovo menili. Čo skrýva realita a v čom tkvie jej krása? Nie je pravda, že realizmom a naturalizmom ľudia už všetko povedali. Prítomnosť sa stále mení a to umožňuje zasadzovať príbehy cudzích ľudí do nových dimenzií a k novým problémom, s ktorými sa musia popasovať. A ja som len drobný sprievodca, vkladajúci svoje myšlienky do diel, ktoré začnú žiť svojim vlastným životom. Fantázia je prostriedok, ktorým si píšuci spríjemňuje pohľad na skutočný svet. Svet mojich diel je obyčajný a predsa obsahuje potrebujú dávku fantázie, ktorá mu vdychuje vlastnú existenciu.



1. Není zase tak obvyklé, že by se blogger rozhodl pro zahraniční doménu. Proč sis vybral Blog.cz? Nebylo by pro Tebe a Tvou tvorbu výhodnější mít blog na slovenské doméně s většinou slovenských čtenářů?
Popravde som vyskúšal viac domén. Tie mi buď prišli nevýrazné, alebo nadmerne ,seriózne' pre blogovanie - také tie, ktorých obsah sú buď intelektuálne zamyslenia, alebo statické stránky pre nejakú malú firmu. Blog.cz mi príde interaktívny a živý, keďže má veľa (jednoduchých) možností, ako s ním pracovať. Tiež sa ľahko riešia komentáre či rubriky. Môžem tak mať na jednom mieste básne, príbehy, fotky, zamyslenia či výkriky do tmy; zdarma. A to všetko bez toho, aby som sa bál neprehľadnosti.
Všimol som si, že veľa Slovákov používa práve službu Blog.cz a keďže sú naše dva jazyky dosť blízke, nestretol som sa s tým, že by mi niekto nerozumel. Však sme boli kedysi jeden štát, nevidím v národnosti návštevníka rozdiel. Skôr mi príde dôležité to, keď človek vyjadrí svoj názor - a všetci predsa vieme, že komentár s myšlienkou je pre bloggera neoceniteľný. Hlavne, keď práve vďaka tým niektorým komentárom môže človek napredovať ďalej a snažiť sa zlepšiť v tom, čo ho baví.

2. Stejně však i přes jazykovou blízkost spolu obvykle Češi a Slováci drží a vytváří vesměs uzavřené národnostní skupinky. Máš to tak i Ty? Máš mezi svými stálými čtenáři/návštěvníky i nějaké Čechy?
Samozrejme. Internet otvára možnosti komunikovať s ľuďmi z celého sveta. Príde mi prirodzené, písať si či už s Čechom, alebo Slovákom. Nerobím rozdiely. A keďže Blog.cz je česká služba, návštevníci sú aj Česi. Hoci je pravda, že ja sám som návštevník niektorých českých blogov. Čítanie ma obohacuje o nové myšlienky a precvičím si aj češtinu, nakoľko tam chcem ísť o rok študovať (ak sa podarí). Pre Píšuceho myšlienok nikdy nie je dosť... to je vec, ktorú som si musel uvedomiť ako prvú.

3. Mezi lidmi se ovšem v dnešních dnech drží myšlenka, že po rozdělení Československa se naše dva jazyky víceméně vzdálily. Říká se, že dnešní mladí Češi již nerozumí Slovákům a naopak. Pociťuješ to i Ty? Máš problémy s češtinou, nebo se snad často setkáváš s tím, že čeští čtenáři nerozumí Tvým článkům?
Tú češtinu zvyčajne pociťujem vtedy, keď píšem nejaký článok či príbeh, tak sa mi tam tlačia bohemizmy (resp. počeštené slová). A najnovšie sa mi tak pomiešalo skloňovanie, keďže zvyčajne to, čo čítam, je práve česká literatúra. Je zábavné, sledovať to. Keď som mal ešte starý blog (pred jeho zrušením a následným založením), tak som dokonca písal aj niektoré krátke články v češtine. Na takú angličtinu by som si ale netrúfol.
S neporozumením sa stretávam iba zriedka. A aj to zvyčajne, keď sa pokúsim o báseň, do ktorej natlačím podivné slovenské slová. Príbehy píšem jednoduchšie, takže predpokladám, že tam tento problém nie je.

4. Ne každý je se svými začátky spokojený, o to více, když se to týká psaní. Jak vůbec hodnotíš své první práce, jsi k sobě shovívavý, nebo se vždy zhrozíš? Pociťuješ nějaký výrazný posun od dob, kdy jsi s psaním začínal?
Priznám sa, som na seba nadmerne kritický. Kedysi mi robila problém štylizácia viet, čoho výsledkom boli ťažkopádne, umelé odstavce, nad ktorými zostával rozum stáť. Na blogu mám len zopár starších diel a príliš sa s nimi nechválim. Uprednostňoval som príbeh pred ideou. Pokrok pociťujem, no nespokojný budem asi stále. Čím viac chýb vidím, tým viac sa dá zlepšiť. Týmto sa riadim.
Rovnako tak badám zmenu aj v žánroch, v ktorých tvorím. Začínal som s fantazijnou tematikou s nádychom temného prvku. Nové diela však majú od počiatkov ďaleko, keďže píšem teraz skôr príbehy z prítomnosti. Napríklad moja posledná dokončená (dlhšia) poviedka sa viac dotýka sociálna a psychiky, než histórie. Tak isto to, na ktorom pracujem teraz, bude riešiť skôr filozofické či sociálne otázky - hoci ešte neviem, v akej miere. Skrátka si myslím, že ten čas je potrebný. Človek musí skrátka zistiť, v akej vode vie plávať a potom sa snažiť zlepšiť. Stále sa učím narábať s vetami tak, aby mali čo najväčšiu výpovednú hodnotu. Či sa mi to darí, to nech posúdia čitatelia.

5. Ozývají se často hlasy, že s moderní literaturou to jde "z kopce". Myslíš si, že je to pravda? Pociťuješ to sám, nebo si myslíš, že to zdaleka není tak hrozné? Co podle tebe má dnes šanci prorazit na trhu - a napsal bys takové dílo?
Na jednu stranu by som súhlasil, ale nemôžem zaryto trvať na tom, že súčasná literatúra je zlá. Nie je. Iba tým, že sa vydáva naozaj veľa kníh (a ich vydávanie je jednoduchšie), si musíme vyberať z toho, čo nám ponúkajú predajne. Nájsť dobrú knihu je zložitejšie, ale stále si myslím, že niektorí noví autori si vydanie knihy skutočne zaslúžia (napríklad taký Patrick Rothfuss).
Čo sa týka prerazenia na trhu, dnešná mládež, resp. hlavný prúd čitateľov, má skôr chuť na niečo jednoduché. Nie som odborník na prácu s ľuďmi, ale v dnešnom uponáhľanom svete je kniha to posledné, po čom by chcel človek siahnuť. Ako príklad mi stačia dnešné mánie bestsellerov či románov, ktoré ponúkajú dávku napätia, akcie a vzrušenia, s jednoduchou zápletkou a príbehom, ktorý uplynie ako presýpacie hodiny a kniha skončí. Viem, že si ľudia prečítajú knihu len vtedy, keď ich osloví a bude podľa ich gusta. Na druhú stranu však nechcem plniť požiadavky väčšiny. Píšem pre seba - ja som autor svojich diel, nie čitatelia. Napriek tomu, že ich názor je dôležitý. Je to moja dilema - na jednu stranu byť autorský a na druhú stranu čitateľný. Zbytočné sú knihy, ktoré nikto nečíta.

6. Občas se stává, že s časem zájem o psaní vypadne. Není čas, přijde studium… Jak si plánuješ budoucnost Ty? Chceš nadále pracovat na svém psaní, vydat v budoucnu knihu, nebo zatím zůstat "pevně při zemi" a jen blogovat?
Čo sa týka mojich spisovateľských zámerov, môj pohľad smeruje skôr do neurčitej budúcnosti. Som študent, chystám sa na vysokú školu, a čas je mňa vzácnym tovarom. Tvorím, keď mi tá štipka inšpirácie zostane - do doby, keď sa bude môcť bez obmedzovania dostať na papier.
Venujem sa skôr príbehom zo života. Posledné diela zobrazujú buď nejaký spoločenský problém, tematický okruh (mnou najviac 'spomínaná' je práve homosexualita), alebo sa proste odohrávajú vo svete s problémom, proti ktorému je nutné bojovať. Mám rád pestré konce, takže čitateľ až do konca nevie, či sa bude na konci smiať, alebo plakať.
Neplánujem sa však dať na nejakú cestu profesionálnej kariéry spisovateľa. Zatiaľ nepovažujem svoje diela natoľko dobré, aby sa k nim dostávala širšia verejnosť. Možno raz, keď sa zlepším, alebo sa moja sebakritika dostatočne zmenší (čo dúfam, že sa nestane, hehe). Nemám cieľ... vlastne, mám. Napísať román, alebo aspoň dlhšie dielo, ktoré by malo dostatočný počet strán a myšlienku na to, aby som sa ním mohol chváliť. Či to bude najnovšie rozpísaná Berylová noc - skutočne neviem.

Ukázka:
"Prečo si mi to urobil, Mark?!" kričala a po tvári jej stekali ťažké slzy.
"Prepáč mi to. Ľúbim ťa aj napriek všetkému!" Svetlo v malej miestnosti zablikalo. Okolie mlčalo, všetci už spali. Nočný život za oknami, vonku, sa zaoberal vlastnými problémami. Sedela oproti postele a on, do pol pása vyzlečený, si sadol na jej mäkké matrace. Tiež si nevedel vybrať lepšiu dobu na takúto diskusiu. Mal jej to povedať hneď, keď začali spolu pred niekoľkými mesiacmi chodiť.
"Ja viem. Aj ja ťa mám rada. Ale takto to nepôjde. Ešte je čas zrušiť tú svadbu. Mrzí ma to, ale... keď ja neviem, nečakala som to. Ako si si myslel, že to zoberiem? Som zmätená! Ale chápem ťa. Chcem ťa chápať, Mark." Jej zúbožené telo sa skrúcalo na stoličke. Do očí mu vbehli slzy. Narýchlo na seba navliekol tmavú košeľu, ktorá dovtedy ležala prehodená cez drevené čelo.
"Nechápeš, Sammie. A to ma raní, lebo viem, že to chceš pochopiť," postavil sa a so svojim smútkom opustil spálňu. Práve mu zničila všetko, v čo veril. Teraz chrlí pekné slová o tom, ako bude všetko v poriadku a ako zostanú dobrí priatelia. Mal by smútiť, že bude z oslavy fiasko? A kam by to viedlo? Nikam. Možno jej to nemal povedať. Na také myšlienky bolo už neskoro. Dnes sa poriadne opije... a zajtra zrušia tú svadbu.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Merry | E-mail | Web | 29. října 2011 v 15:31 | Reagovat

:D

2 Chloë Noir | Web | 30. října 2011 v 18:54 | Reagovat

Pekne:)
Inak, s otázkou, prečo my slováci uprednostňujeme český blog.cz pred našími vlastnými som sa stretla už aj ja...a jedno musím povedať - slovenské blogové domény sú jednoducho shit, oproti blog.cz...pardon za výraz, ale inak to nešlo. Jednoducho, popravde..povedala by som, že v niektorých veciach sa slováci na čechov jednoducho nehrabú :D

A áno Foxík, tie bohemizmy sa ti tam teda občas zapletú, ale nečudujem sa...neviem ty, ale podľa mňa je čeština krajšia a vhodnejšia na literárnu tvorbu :)
Inak, Foxissovu tvorbu mám rada, aj keď som zďaleka neprečítala ani tretinku. (On vie veľmi dobre, čo sa mi páčilo najviac :D :D)

3 Matt Foxiss | Web | 24. června 2012 v 16:09 | Reagovat

Prosím o odstránenie článku, blog som zrušil. Ďakujem.

4 yuuki-mono | 30. července 2012 v 23:39 | Reagovat

[3]: je mi líto, že jsi blog zrušil, vlastně mě to docela hodně naštvalo... je to velká škoda...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama